,,Kde bolo tam bolo“…. Náš prvý rozhovor…..

Na návšteve redakcia sashe 🙂

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Svetlých príkladov toho, ako sa na Slovensku predsa len dá podnikať, by sme určite našli niekoľko – jedným z nich je značka IngK. Príbeh, ako Ingrid Kakodyová založila IngK, bude možno znieť ako klišé, ale je to tak, a najmä, je to dobre. Strach z toho, čo bude nasledovať po materskej, a odhodlanie nenechať svoj osud v rukách vyššej moci – aj to sa môže človeku odvďačiť sladkým ovocím v podobe vysnívaného biznisu. Počas návštevy jej levického ateliéru sme sa s Ingrid rozprávali o množstve vecí. Napríklad aj o tom, že odevný priemysel u nás určite nemá na ružiach ustlané. Jedno je však jasné – kde sa spojí nadšenie, nápad, kreatíva, znalosti, ručná výroba a hlavne chuť, tam si výrobok svojich zákazníkov nájde. IngK to má odskúšané.

Kedy si sa začala venovať práci s textilom?

Od malička, asi ako väčšina ľudí, ktorí sa tomuto venujú. Možno sa niekomu bude zdať, že sa opakujem, ale je to skrátka pravda. Moja stará mama bola krajčírka a dá sa povedať, že ma priviedla k tomu, čo robím. Zobrala si ma pod krídla a naučila ma potrebné základy. Počas základnej školy som potom osem rokov chodila do základnej umeleckej školy, kde som sa navrhovaniu začala venovať už naplno. Na strednej škole som vyštudovala navrhovanie a modelovanie odevov. Po škole som desať rokov pôsobila ako majsterka a učiteľka odborných predmetov a so študentkami som sa venovala množstvu kreatívnej práce – navrhovaniu, prehliadkam. Zažili sme aj úspechy na rôznych súťažiach nielen u nás, ale aj v Čechách. Popri práci učiteľky som začala externe študovať na vysokej škole. Keď som sa rozhodovala, čo by to malo byť, automaticky ma to tiahlo k niečomu umeleckému, čo, bohužiaľ, pri diaľkovom štúdiu nie je možné. Aby som zostala v odbore, vyštudovala som materiálové inžinierstvo zamerané na textilnú a odevnú technológiu. Aj keď to nemalo s umeleckou stránkou tvorby odevov veľa spoločného, po technickej stránke mi to otvorilo množstvo obzorov.

Kedy prišiel prvý impulz a nápad založiť odevnú značku IngK?

Moja značka sa intenzívne začala vyvíjať, až keď som išla na materskú. Som veľmi aktívny človek a nebaví ma iba tak ledabolo sedieť doma. Prvý rok som rozmýšľala, čo by to mohlo byť, vedela som, že sa mi už príliš nechce učiť, potrebovala som zmenu. Cez konkurz som sa dostala do textilnej firmy, ktorá vyrába priadze, a zotrvala som v nej rok. Zistila som však, že moje miesto asi nebude vo výrobe, veľmi som sa tam nehodila. Síce som mala pod sebou majstrov a práca bola zaujímavá, no nebola to moja šálka kávy. Dalo mi to však množstvo vedomostí technického a praktického charakteru a najmä skúsenosti. Vrátila som sa teda na materskú, ale už ku jej koncu som začala vyrábať prvé vlastné vecičky. Ešte stále som však váhala, či je to správne rozhodnutie. Pamätám si zlomový moment – bol to mesiac jún, posledný mesiac mojej materskej, a ja som dostala toľko objednávok, že som si povedala – aha, už viem, čo budem robiť. Odvtedy sa teda venujem značke IngK.

Ako vznikol názov IngK?

Ako malú ma otec volal „Giga“, časť je teda inšpirovaná aj tým. Zvyšok je odvodený od môjho mena, spojenie titulu, priezviska, ako nejaká história toho, čo som v živote dosiahla a zažila. Chcela som, aby tá značka pre mňa niečo znamenala a odzrkadľovala aj môj život.

 

Vrátila som sa teda na materskú, ale už ku jej koncu som začala vyrábať prvé vlastné vecičky. Ešte stále som však váhala, či je to správne rozhodnutie. Pamätám si zlomový moment – bol to mesiac jún, posledný mesiac mojej materskej, a ja som dostala toľko objednávok, že som si povedala – aha, už viem, čo budem robiť. Odvtedy sa teda venujem značke IngK.

Aké boli tvoje prvé podnikateľské kroky?

Dva a pol roka som pracovala úplne sama – takmer 18 hodín denne, ledva som mala čas na spánok a v jednom momente som si uvedomila, že to nezvládam. Zákaziek sa mi nakopilo toľko, že to bolo pre jednu osobu priveľa. Oslovila som teda dievčatá, ktoré mi začali pomáhať. Približne dva roky už fungujeme ako regulárna firma so zamestnancami. Pre mňa to nie sú iba krajčírky, celé je to najmä o umení. Ony do práce vkladajú kus vlastnej kreatívy, nie sú to obyčajné dievčatá, ktoré vyrobia vec na zákazku, ale sú to anjeli, ktorých mám veľmi rada. Pre mňa je to aj emocionálna záležitosť.

Mala si radosť, keď si zistila, že sa tvoj koníček rozrástol tak, že to sama nezvládaš a budeš potrebovať ďalších ľudí?

Bola to veľká dilema. Aj keď som vedela, ako by to malo fungovať, stále som mala strach. To, že som učila na škole a pracovala v textilnej firme, mi dosť pomohlo. Vedela som si zorganizovať nielen prácu, ale aj kolektív, s ktorým som pracovala. Celé to bolo skôr vecou náhody, pretože nič z toho som nejako zvlášť neplánovala. Bola by som však rada, keby som niekedy zamestnávala aj dvadsať ľudí, ktorým by som pomohla a ukázala, že práca vie byť i niečo výnimočné. Naše veci sú pre ľudí a spätná väzba, ktorú nám dávajú, je naozaj pozitívna. Keď vidím a cítim, akú majú radosť z toho, že nosia oblečenie od IngK, je to vždy impulzom k tomu, aby sme sa niekam ďalej posunuli. SAShE.sk mi otvorilo bránu k novým začiatkom a najmä mi pomohlo urobiť jednu perfektnú vec – spojiť ľudí, mať veľkú radosť z práce a skvelý pocit pri komunikácii so zákazníkmi. Na SAShE.sk sa vytvorila komunita super ľudí.

Aká bola cesta k štýlu, ktorým sa so svojou značkou momentálne prezentuješ?

To je ťažko vysvetliť. Už na základnej škole, a neskôr aj na strednej, ma vždy na celku bavilo niečo iné. To „niečo iné“ som si z toho a vytvorila niečo „vlastné iné“. Ako jedna z prvých zákaziek mi prišlo zadanie, že mám vyrobiť „lúku“. Po týždni tvorenia a komponovania vznikla asi jedna z mojich najpopulárnejších vecí – mikina s kvetmi. Za tie roky, čo to robím, sme vlastne stále pri téme lúky, kvetov. Sama dopredu nikdy neviem, aký bude konečný výsledok. Aj keď si spravím návrh, nakreslím si ho, pri tvorbe sa veci aj tak menia. Často sú to náhodné záležitosti, ktoré mi udrú do oka, až keď na danej veci pracujem. Žiadna vec, ktorú robím, sa určite nedá spraviť dvakrát rovnako. Je to ako s obrazom, takisto nikdy nenamaľuješ dvakrát to isté.

 

Mojou úplnou srdcovkou sú svetre. S nimi som aj začínala – so svetrami a mikinami. Sú však dosť časovo náročné na výrobu. Tvorba jedného svetra trvá aj mesiac. Keďže nepracujem striktne podľa strihov, tak je to z veľkej časti o vytváraní nejakého kúsku od oka. Postupne, ako tvorím, si vždy dané výrobky upravujeme. Od základného strihu sa iba odrazím, potom k nemu pridávam niečo ďalšie a ďalšie.

 

Aký je teda postup pri vytváraní vecí, ktoré robíš?

Začínam tým, že si nakreslím koncept, v ktorom si ideovo aj strihovo ohraničím to, čo chcem robiť. Potom vec pripravím, vystrihnem, doladím a posuniem ďalej na zošívanie. Dievčatá do pôvodných vecičiek, samozrejme, takisto dávajú niečo svoje. Sme už zohraný tím, úplne im dôverujem a nemám problém s tým, keď niečo doladia podľa vlastného oka. Viem, že vecička bude lahodiť aj môjmu oku.

Ktoré kusy oblečenia vyrábaš najradšej?

Mojou úplnou srdcovkou sú svetre. S nimi som aj začínala – so svetrami a mikinami. Sú však dosť časovo náročné na výrobu. Tvorba jedného svetra trvá aj mesiac. Keďže nepracujem striktne podľa strihov, tak je to z veľkej časti o vytváraní nejakého kúsku od oka. Postupne, ako tvorím, si vždy dané výrobky upravujeme. Od základného strihu sa iba odrazím, potom k nemu pridávam niečo ďalšie a ďalšie. U mňa by limity, ktoré prinášajú strihy, ani nefungovali. Všetko mám v hlave.

Koľko vecí si schopná so svojím tímom vyprodukovať?

Väčšinou vyrobíme tak desať vecí týždenne, ktoré je potom možné aj vidieť, napríklad na SAShE.sk. Niekedy je to menej, niekedy je to viac, ale toto je zhruba počet, ktorý sme schopné vyrobiť. Samozrejme, záleží aj od konkrétnej veci. Napríklad už spomínané svetre sú naozaj náročné na výrobu, mikina sa dá stihnúť za povedzme tri dni, ale to musíš pracovať osem hodín denne a aj vtedy to je len tak tak. Vyrábať veci ručne nie je až také jednoduché.

 

Približne dva roky už fungujeme ako regulárna firma so zamestnancami. Pre mňa to nie sú iba krajčírky, celé je to najmä o umení. Ony do práce vkladajú kus vlastnej kreatívy, nie sú to obyčajné dievčatá, ktoré vyrobia vec na zákazku, ale sú to anjeli, ktorých mám veľmi rada.

 

Všetky veci sa šijú u vás v dielni. Odkiaľ berieš materiály?

Áno, všetko si šijeme samy. Materiály musíme, bohužiaľ, nakupovať, ale najradšej by som si aj tie vyrábala sama, ak by bola tá možnosť. Aj keď možno časom sa k tomu dostaneme aj my, keďže technologickú stránku výroby ovládam. Len to treba rozvinúť ďalej. Nemala by som problém materiál vyrobiť, zafarbiť, zafixovať – bolo by to pre mňa aj najvhodnejšie, pretože by som si mohla sama vytvoriť látky, ktoré potrebujem a páčia sa mi. V súčasnej situácii je to však predstava dosť nereálna, lebo táto výroba je naozaj drahá.

Je vôbec reálne vyrábať na Slovensku látky?

Je to dosť ťažké. V Leviciach sme mali bavlnárske závody, ale tie už skončili. Mala som šťastie, že som v nich ešte stihla spracovať svoju diplomovú prácu, takže som sa k fyzickej výrobe dostala naozaj najbližšie, ako sa dá. Stroje, o ktorých hovoríme, sú neuveriteľne drahé a v blízkom čase asi nebude v mojich možnostiach niečo podobné rozbehnúť. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som si nechala vyrábať látky na zákazku niekde na Slovensku. Tam je však problém, že ti nevyrobia menšie metráže. Zatiaľ pracujeme s látkami, ktoré sú dostupné a ktoré sa mi hodia do konceptu, prípadne ich domaľujem a doaplikujem. Mám veľmi rada farby a štruktúry a tie si na svoje veci aj dotváram, páči sa mi, keď je to „divočina“. Paradoxom však je, že sa obliekam veľmi stroho a nezvyknem nosiť žiadne módne výstrelky ani krikľavé veci.

Máš nejaký vysnívaný kúsok, ktorý by si chcela v budúcnosti vyrábať?

Veľmi rada by som začala pracovať s kožou, láka ma maľba na kožu a jej spracovanie. Možno by som sa nakoniec zamerala aj na úplne jednoduché veci bez aplikácií a podobne. Vyhrala by som sa na nich strihovo, ale aj v spracovaní. Po technickej stránke by to muselo byť spracované naozaj dôkladne. To by ma určite bavilo a bola by to pre mňa úplne iná méta.

 

Rozmýšľala som aj nad tým, že by som si nechala vyrábať látky na zákazkuniekde na Slovensku. Tam je však problém, že ti nevyrobia menšie metráže. Zatiaľ pracujeme s látkami, ktoré sú dostupné a ktoré sa mi hodia do konceptu, prípadne ich domaľujem a doaplikujem. Mám veľmi rada farby a štruktúry a tie si na svoje veci aj dotváram, páči sa mi, keď je to „divočina“.

 

Kam by si najradšej posunula svoju značku?

Ideálne čo najďalej. Najradšej by som bola, keby sa mi podarilo fungovať čo najsamostatnejšie. Aby som nebola závislá od výrobcov textílií, pri ktorých občas musím robiť kompromisy a nie vždy spĺňajú moje predstavy o dokonalej látke. Som strašný pedant a potrebujem mať všetko dokonalé, čo je občas veľmi ťažké. Základom je mať dobrý kolektív, bez toho to nejde a ťažko by som niekam posúvala seba aj IngK. Nás všetky to veľmi baví, práca nám robí radosť, veľa sa smejeme, dopĺňame sa a rady sem chodíme, čo je, myslím si, najdôležitejšie.

inga

2 thoughts on “,,Kde bolo tam bolo“…. Náš prvý rozhovor…..

Pridaj komentár